Share on Facebook4Share on Google+0Tweet about this on Twitter0Email this to someone

Úvod do problematiky veľkoformátovej fotografie, história a súčasnosť, využitie digitálnej techniky na spajanie fotografii, hlavné výhody a nevýhody.

 

Úvod

Na veľkoformátovú fotografiu [VF] sa používajú ešte aj v súčastnosti prístroje s veľkosťou filmového políčka 4×5 palcov (alebo viac), čo je v podstate zhruba 16x väčšia plocha ako má 35mm kinofilm alebo FF (full frame) digitálna zrkadlovka.

porovnanie-velkoformatove-policka

Porovnanie 35mm kinofilmu, stredného formátu a veľkoformátu podľa veľkosti políčka.

Hlavným dôvodom na používanie tejto pomerne ťažkej techniky s manuálnym ovládaním je samozrejme vysoká obrazová kvalita fotografií. Ak chcete vytlačiť veľkoformátovú fotografiu dostanete logicky omnoho viac detailov z fotografie vyvolanej z 4×5 palcového filmu ako z menšieho negatívu stredoformátu alebo 35mm filmu. Vytlačené obrazy majú nádhernú ostrosť, tónovanie, rozlíšenie, kontrast a všetko čo k tomu patrí. V digitálnej ére sa namiesto filmu používajú tzv. digitálne steny. Napríklad dig. stena určená pre stredný formát Phase One IQ3 má 80Mpx CCD snímač (53x40mm) a stojí zhruba 40.000€.

Ešte stále existujú hlavne v zahraničí aj fotografi z mladšej generácie, ktorí sa venujú veľkoformátovej fotografii na film. Pozrite si veľmi pekne natočené krátke video, na ktorom uvidíte v praxi fotografa Mata Marrasha. Prečo fotografuje na veľkoformát sa dočítate na je blogu: http://matmarrash.com/blog/2014/5/28/why-i-shoot-large-format

 

V našich končinách však už len ťažko zoženiete materiál na tento štýl fotografovania. Preto majitelia klasických zrkadloviek začali rozmýšľať ako by sa dal využiť vysoký potenciál modernej digitálnej techniky. Postupne sa začali digitálne zrkadlovky s APS-C alebo FF snímačom používať aj na simuláciu veľkoformátovej fotografie. Simulácia preto, lebo výslednú fotografiu nedosiahneme na jeden záber, ale zložíme ju v editore z viacerých záberov. Môže sa jednať o klasickú panoramatickú fotografiu so širokým záberom (wide photography), populárny štvorcový formát alebo ľubovolný formát vyhovujúci našej predstave.

 

Spajanie fotografii pomocou digitálnej zrkadlovky DSLR

Princíp tvorby spočíva v tom, že scénu nafotím zásadne po výške v jednom alebo vo viacerých radoch tak, aby som dosiahol požadované rozlíšenie fotografie. Fotografujem teda v každom rade vedľa seba toľko fotografií, koľko potrebujem na dosiahnutie šírky záberu. Čím dlhšie ohnisko použijem, tým bude mať vo výsledku zložená fotografia viac Mpx.

Ukážka rozdelenia záberov.

Na spajanie fotografii je vhodné použiť špecializovaný program. Ja odporúčam PTGui Pro, pretože dokáže poskladať automaticky a na rozdiel od LR rovnako vo viacerých expozičných vrstvách aj fotky s rozdielnou expozíciou.

Na jednotlivé fotografie nepoužívam prechodové filtre, preto je pri vyššom dynamickom rozsahu scény potrebné použiť expozičný bracketing, čiže inak povedané nasnímam každý záber napr. 3x ale s inou expozíciou. Jednotlivé expozície mi PTGui Pro automaticky poskladá do 3 vrstiev, ak chcem pridám si k tomu 4.vrstvu s HDR efektom a takto pripravené podklady uložím na disk.

 

Spracovanie vo Photoshope

Výslednú fotografiu editujem vo photoshope v 4 vrstvách, ako základnú si vyberiem tú čo sa najviac približuje realite. PTGui nám vytvorí automaticky aj masky, pomocou ktorých štetcom vytvorím výslednú fotografiu metódou digital blendingu. Princíp blendingu spočíva v odkrývaní a zakrývaní vrstiev s požadovanou expozíciou, čiže napr. keď potrebujem tmavšiu oblohu, maľujem bielym štetcom do čiernej vrstvy s tmavšou expozíciou. Veľkosť štetca, sila prekrytia sa dá regulovať a vyžaduje si prax.

Photoshop však dokáže vytvárať rôzne typy masiek a v súčastnosti sa do popredia dostáva čoraz viac metóda tzv. svetelných masiek (luminosity masks) Preto ak sa chcete vyhnúť neprirodzeným HDR pluginom alebo zdĺhavému maľovaniu štetcom je ideálne použiť na digital blending viacerých expozícií metódu svetelných masiek. Táto metóda je v princípe jednoduchá, ale jej úspešné použitie taktiež vyžaduje určitú prax a samozrejme cit pre úpravy. Mnoho fotografov totiž príliš tlačí na pílu a výsledkom sú neprirodzené a v mnohých prípadoch až gýčové fotografie.

 

Voľba vhodného ohniska objektívu

Pri samotnom fotení je veľmi dôležitá rovnomerne ostrá kresba objektívu od stredu až po okraj, bez viditeľnej deformácie perspektívy. Preto ja nepoužívam ultra širokouhlé objektívy, ale skôr základné ohniská alebo teleobjektívy.

Inak som si všimol, že drvivá väčšina krajinárov používa na panoramatické fotografie ultraširokáče, obľúbená je hlavne Tokina 11-16mm f2.8. Takéto zábery sú charakteristické impozantnou hĺbkou záberu a zábery stačí nasnímať po výške do jednej rady. Perspektíva je už však pri týchto záberoch podľa mňa dosť deformovaná a preto ja radšej používam ohniská od 24mm.

Konkrétne používam 2 univerzálne objektívy Tamron 24-70mm f2.8 a Tamron 70-200mm f2.8. Do budúcnosti plánujem ešte dokúpiť Sigmu Art 24mm f1.4, ktorá dokáže ešte lepšie nakŕmiť 24 Mpx snímač ako záklaďák. Najskôr som používal zrkadlovku Nikon D700 s 12 Mpx FF snímačom. Momentálne som prešiel  na modernejší Nikon D7200 s 24 Mpx APS-C snímačom, ktorý umožňuje bracketing s krokom viac ako 1EV. To je pre mňa dosť dôležité, lebo aj scénu s najvyšším DR dokážem pokryť na max. 3 zábery. S D700 to bolo možné až na 5 záberov. Najširšie ohnisko 24mm zodpovedá v prepočte na aps-c Nikone D7200 uhlu záberu 36mm.

 

Praktické tipy a triky

V praxi často stačí použiť len 2 expozičné vrstvy, tretia sa používa do zálohy. Samozrejme na scény s nízkym DR expozičný bracketing netreba použiť vôbec. Pri určovaní správnej expozície si vypomáham externým expozimetrom, nie je to nutné, ale mne to urýchľuje nastavenie fotoaparátu. Jeho výhoda spočíva v tom, že na rozdiel od fotoaparátu meriam dopadajúce svetlo, nie odrazené. Na určenie správnej hodnoty WB ešte zvyknem používať mini ColorChecker kartičku.

Pracovnú clonu používam najčastejšie F8 a ostrím na hyperfokálnu vzdialenosť vypočítanú podľa ohniska objektívu a veľkosti čipu. Objektívy sú zvyčajne najostrejšie v strede na clonách F5.6, pri clonách nad F8 už prudko klesá ostrosť pri väčšine objektívov. Preto ako kompromis najčastejšie nastavujem clonu F8, aby boli ostré rovnako aj rohy fotografie ako je ostrý stred.

Keď mám v obraze slnko používam naviac ďalšie zábery spojené metódou blendingu, tzv. antireflexné zábery. Princíp spočíva v zakrytí časti objektívu so slnkom prstom.

 

Nevýhody

  • Celkovo vysoká náročnosť na dosiahnutie výsledného obrazu, fotograf musí vedieť manuálne ovládať všetky funkcie fotoaparátu, vedieť vypočítať správnu vzdialenosť na zaostrenie, musí vedieť vyrovnať rýchlo statív do vodováhy
  • Pri širších ohniskách by mal vedieť použiť panoramatickú hlavu so správnym nastavením nodálneho bodu, mal by ovládať fotenie v protisvetle, musí zvládnuť vyvolanie fotografií v RAW konventore tak aby neovplyvnil expozíciu a farby v rovnakej expozičnej rade.
  • Mal by vedieť ako nastaviť bitovú hĺbku pri exporte, aký použiť formát súboru pre ukladanie čiastkových fotografií, mal by vedieť pracovať s vrstvami vo photoshope, toto všetko sa dá naučiť ale dôležité je mať aj cit pre úpravy fotografií  a to sa už tak ľahko naučiť nedá . Nemenej dôležitá je schopnosť nájsť správnu alebo neopozeranú kompozíciu, počkať si na zaujímavé podmienky alebo svetlo, zvolenie správneho ohniska a pod.
  • Scény keď sa svetelné podmienky zmenia v priebehu pár sekúnd samozrejme taktiež neodfotíme podľa nášho zámeru, pretože nasnímanie napr. 30 fotografií nám určitý čas zaberie, ale po tréningu a využití skúseností z praxe sa to dá zvládnuť pomerne rýchlo.  Niektoré kompozície tiež nie je vhodné fotografovať na viac záberov. Dynamické scény ako tečúci potok alebo niektoré typy dlhočasoviek sa týmto spôsobom fotiť dajú a úspešné je aj následné spajanie fotografii.

Výhody

  • Môžeme si zvoliť ľubovolnú kompozíciu, teda aj takú aká by sa nám do ultraširokáča na jeden záber už nemohla vojsť, čiže nie sme obmedzený formátom ako je to u klasickej analógovej fotografii, využívame spajanie fotografii do ľubovolného formátu.
  • Dodatočne si v PC vieme vytvoriť ľubovolný orez bez obáv z toho, že sa nám fotka zmenší na minimum.
  • Vysoké dosiahnuté rozlíšenie vieme využiť ideálne pri tlači veľkoformátových fotografií, ak máte takú fotografiu už pripravenú, viem ju vytlačiť do šírky 1 meter (dĺžka neobmedzená) a vyrobiť ľubovolný typ obrazu, stačí ma kontaktovať a dohodneme podrobnosti, umeleckou VF tlačou a výrobou obrazov sa zaoberám od roku 2010.
  • Fotografie nie sú deformované ako pri širokouhlých objektívoch a neznižuje sa ani ostrosť fotografií smerom ku okrajom.
  • Vzhľadom k tomu, že väčšina fotografov fotí rovnaké scény ultraširokáčom na 1 záber môžeme získať neopozerané kompozície a pohľady na rovnaký motív.
  • Nie je potrebné sa zabávať s umelými prechodovými filtrami, ktoré v konečnom dôsledku len znižujú výslednú kvalitu fotografií odleskami, farebným posunom a pod. Používam už len kruhové ND filtre na predĺženie expozície alebo polarizačný filter na odstránenie odleskov pri fotení vody a samozrejme slnečnú clonu na dosiahnutie max. kontrastu.

Záver

Toto je len stručný prehľad o danej problematike, preto ak má niekto záujem dozvedieť sa viac môže mi napísť do komentov. Ak bude čas a záujem napíšem ďalší diel článku  😎

Na koniec ešte uvediem ďalšie zdroje na fotografov, ktorý sa venujú podobnému štýlu fotenia a kde si môžete prečítať ďalšie články na tému spajanie fotografii:

  1.  http://www.smidphotography.com
  2.  http://www.karelhoracek.cz
  3.  http://www.horolezec.cz
  4.  http://www.vaclavkrpelik.com
  5.  http://www.wide-photo.sk

Ukážky fotografií v plnom rozlíšení, tak ako by to malo zhruba vyzerať, keď je to prevedené kvalitne: http://www.karelhoracek.cz/

Ak sa zaujímate o techniky digital blendingu pozrite si nasledovné odkazy:

  1.  http://www.shutterevolve.com/
  2.  http://www.outdoorexposurephoto.com/video-tutorials/video-tutorials/

Ak používate spajanie fotografii pri fotení alebo chcete byť zaradení do zoznamu, dajte mi vedieť 🙂

Zobrazenia 677